Výber zo slovenskej zborovej tvorby (1860 – 1918) : I. Miešané zbory. Editorka: Jana Lengová. Recenzenti: Slávka Kopčáková, Ľuboš Bernáth, Janka Petőczová. Bratislava : Ústav hudobnej vedy Výročná správa o činnosti a hospodárení organizácie za rok 2023 11 SAV, v. v. i., 2023. 128 s. ISBN 978-80-89135-55-4.
Publikácia približuje v pramennokritickom vydaní rozmanitosť slovenskej zborovej tvorby pre obsadenie miešaného zboru z obdobia rokov 1860 – 1918. Notová časť zahrnuje 35 zborových skladieb (J. L. Bella, K. Ruppeldt, Š. Fajnor, M. Lichard a i.). Základom muzikologickej časti je hudobnohistorická štúdia v rozsahu monografie. Okrem reflexie základných otázok vývoja slovenskej zborovej tvorby v druhej polovici 19. storočia ako dôležitého dobového fenoménu prináša hudobné profily jednotlivých tvorcov, vrátane hudobnohistorickej a sémantickej analýzy editovaných diel. Skúmanie pramennej bázy poukázalo na väzbu medzi multifunkcionalitou speváckych spolkov a charakterom zborovej tvorby, ktorá pozostávala z adaptácií pôvodných predlôh, úprav ľudových piesní a pôvodnej tvorby. Novou koncepciou, berúc do úvahy funkcionálnu aj umeleckú stránku skladieb, publikácia aktuálne prispieva k adekvátnejšiemu hodnoteniu slovenskej zborovej hudby 19. storočia a poskytuje notový materiál umelecko-interpretačnej praxi.
Ethnomusicologicum VI. (= Historické pramene tradičného spevu.) Editorka Hana Urbancová. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV, v. v. i., 2023. 206 s. ISBN 978-80-89135-56-1.
Tematický zborník Ethnomusicologicum VI prezentuje historickú etnomuzikológiu ako špecializáciu etablovanú v medzinárodnom kontexte a sprístupňuje čiastkové výsledky aktuálneho výskumu na Slovensku. Úvodná teoretickometodologická štúdia (H. Urbancová) je východiskom k prípadovým štúdiám, ktoré prinášajú príklady výskumu historických prameňov tradičného spevu z územia Slovenska a z prostredí slovenských enkláv v zahraničí. Dokladajú kľúčové vývinové etapy záznamu a dokumentácie tradičnej spevnosti od prvej polovice 19. do začiatku 21. storočia, pričom sa venujú najmä kategórii primárnych prameňov s hudobným a hudobno-slovesným, resp. hudobno-literárnym obsahom. Približujú ojedinelú notovanú zbierku s viacjazyčným repertoárom z prvej polovice 19. storočia (H. Urbancová), rekonštrukciu rukopisných piesňových zápisov Karola Plicku zo Záhoria (M. Timková), fenomén latentného repertoáru (K. Lomen) a kompozičné úpravy pre spevácke zbory ako súčasť hudobného folklorizmu (K. Gotthardtová).
VESELOVSKÁ, Eva. Ženy v stredovekej hudobnej kultúre na Slovensku. Recenzenti: Janka Bednáriková, Rastislav Adamko. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV, v. v. i., 2023. 215 s. ISBN 978-80-89135-54-7.
Monografia sa zaoberá hudobným materiálom jednohlasnej liturgickej hudby (lat. cantus planus), ktorý bol určený na sviatky ženských svätíc v stredovekom Uhorsku (rukopisy z územia Slovenska alebo slovenskej proveniencie v zahraničí). Publikácia hodnotí a analyzuje špecifiká hudobnej praxe tohto repertoára a prezentuje základné transregionálne prvky a konkrétne príklady lokálnych špecifík tejto časti hudobnej kultúry. Z rukopisných prameňov z územia Slovenska boli spracované najvýznamnejšie kompletné rukopisy (Bratislavský misál I, Spišský graduál Juraja z Kežmarku z roku 1426, Nitriansky graduál, Bratislavský antifonár I, Bratislavský antifonár II, Bratislavský antifonár III, Bratislavský antifonár IV, Spišský antifonár). Súčasťou publikácie je antológia vybraných stredovekých spevov v modernej notácii, ktoré sú typické pre územie Slovenska v stredoveku (ťažiskové rukopisy z Bratislavy, Spišskej Kapituly, Nitry a Košíc.
LAZORÍK, Eduard – BEDNÁRIKOVÁ, Janka – VESELOVSKÁ, Eva. Stredoveké liturgické fragmenty z Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice. Recenzenti: Dalibor Havel, Rastislav Adamko. 1. vydanie. Martin : Slovenská národná knižnica, 2022. 340 s. Catalogus fragmentorum, Tomus 3. ISBN 978-80-8149-158-0.
Trojautorský kolektív spracoval v publikácii vydanej v edícii Slovenskej národnej knižnice Catalogus fragmentorum, Tomus III, vybranú skupinu liturgických zlomkov z Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice (všetky liturgické hudobné zlomky Literárneho archívu). Vyhodnotených bolo 77 stredovekých materiálov z časového obdobia od prvej polovice 11. do začiatku 16. storočia rôznej proveniencie. Recyklované zlomky boli použité vo svojej sekundárnej funkcii, vo forme obalov a väzieb. Viaceré materiály pochádzajú zo stredovekého Uhorska (Bratislava, Spiš, východné Slovensko, Veľký Varadín, františkáni, dominikáni) a reprezentujú jedinečné nálezy (Varadínsky antifonár, Bratislavský antifonár II). Početne sú zastúpené zlomky, ktoré pochádzajú z Čiech (česká notácia, prvky českej liturgickej tradície), resp. zo strednej Európy (bez možnosti bližšej lokalizácie).
STUDENIČOVÁ, Hana: Kantoři, varhaníci, trubači: Hudební kultura moravských královských měst v letech 1500–1620. Brno: Statutární město Brno, Archiv města Brna, 2023. 402 s. ISBN 978-80-86736-73-0.
V Brne, Znojme, Jihlave a Olomouci, štyroch najvýznamnejších moravských kráľovských mestách v predbelohorskom období, sa odohrávali mnohé politické, spoločenské a náboženské udalosti, ktorých neoddeliteľnou súčasťou bola hudba. Tieto mestá vo všeobecnosti patrili v období renesancie medzi hlavné centrá hudobnej kultúry. Najbohatšie hudobné tendencie možno pozorovať najmä v mestských farských kostoloch. Z týchto inštitúcií sa dodnes zachovala bohatá škála archívnych prameňov, vďaka ktorým je možné poskytnúť čitateľom odpovede na kľúčové otázky: Kto boli hlavné hudobné osobnosti tohto obdobia? Kde a pri akých príležitostiach sa v mestách zvyčajne počúvala hudba a aký konkrétny repertoár sa počas týchto podujatí predvádzal?.
ADAMKO, Rastislav – BEDNÁRIKOVÁ, Janka – LUZ, Rastislav – SÝKORA, Adam – VESELOVSKÁ, Eva – ZAHRADNÍKOVÁ, Zuzana. Missale Notatum Lundense Pars Aestivalis : Results of Previous Research on the Source and Facsimilies. Rastislav Adamko (ed.). 1. vydanie. Berlin : Peter Lang, 2022. 774 p. ISBN 978-3-631-85830-1.
Výsledkom dlhoročného spracovania unikátneho rukopisu zo Škandinávie, ktorý sa dnes nachádza na Slovensku je pramenná edícia, ktorá bola publikovaná ako kolektívna monografia v nemeckom vydavateľstva Peter Lang. Publikácia Missale Notatum Lundense Pars Aestivalis : Results of Previous Research on the Source and Facsimilies (ed. R. Adamko) sprístupňuje odbornej ale i laickej verejnosti jedinečný stredoveký hudobný rukopis z prelomu 13. a 14. storočia, ktorý je dnes deponovaný v Ústrednej knižnici Slovenskej akadémie vied. Misál Rkp. 387 reprezentuje jediný, kompletne zachovaný hudobný liturgický rukopis z obdobia stredoveku zo Škandinávie. Dokumentuje liturgickú tradíciu diecézy v Lunde (dnešné Švédsko, diecéza bola založená v roku 1048 v rámci Dánskeho kráľovstva). Monografia obsahuje faksimilovú edíciu prameňa spolu s interdisciplinárnymi štúdiami kolektívu autorov (R. Adamko, J. Bednáriková, R. Luz, A. Sýkora, E. Veselovská, Z. Zahradníková), ktoré sa zaoberajú kódexom z hľadiska muzikológie, kodikológie, paleografie, liturgiky a všeobecnej histórie.
VESELOVSKÁ, Eva – LAZORÍK, Eduard. Catalogus fragmentorum medii aevi – Archivum Civitatis Cassoviensis. Reviewed by: Andrea Meščanová, Dalibor Havel. 1. vydanie. Bratislava : Institut of Musicology of the Slovak Academy of Sciences, 2022. 262 s. Catalogus fragmentorum cum notis musicis medii aevi in Slovaca, Tomus VIII. ISBN 978-80-89135-53-0.
V ôsmom diely edície Catalogus fragmentorum cum notis musicis medii aevi in Slovacia sprístupňujeme pod názvom Catalogus fragmentorum medii aevi – Archivum Civitatis Cassoviensis najstaršie, stredoveké pramene Archívu mesta Košice. Stredoveké pergameny tvorili vrchný obal rôznych administratívnych písomností mesta Košice. V Archíve mesta Košice sa tieto cenné rukopisy zachovali z časového obdobia od konca 13. do začiatku 16. storočia. Košický zväzok edície Catalogus fragmentorum etc. sprístupňuje celkovo 42 stredovekých zlomkov, ktoré sú spracované vo forme vedeckých štúdií (notované i nenotované fragmenty) a dvoch samostatných, katalógových častí v latinsko-anglickej verzii. Oba katalógy dopĺňajú registre (podľa typu notácie, rukopisu, predpokladanej proveniencie, písma, datovania a incipitový register). Väčšina stredovekých hudobnín pochádza zo skriptórií z územia dnešného Slovenska, prípadne Maďarska alebo Rumunska (stredoveké Uhorsko: najmä Spiš, Šariš, Sedmohradsko). V celoslovenskom meradle sa jedná o mimoriadne kompaktný materiál, v rámci ktorého boli identifikované viaceré spoločné skupiny fragmentov z pôvodne jedného kódexu.
VESELOVSKÁ, Eva – BEDNÁRIKOVÁ, Janka – LAZORÍK, Eduard. Catalogus fragmentorum medii aevi ex castello Betliar : Mittelalterliche Fragmente aus Betler (Betliar). Gutachter: Zsuzsa Czagány, Juraj Šedivý. Bratislava: Institut für Musikwissenschaft der Slowakischen Akademie der Wissenschaften, 2021. 151 s. Catalogus fragmentorum cum notis musicis medii aevi in Slovaca, Tomus VII. ISBN 978-80-89135-49-3.
V siedmom diely edície Catalogus fragmentorum cum notis musicis medii aevi in Slovacia boli spracované najstaršie materiály Slovenského národného múzea – Múzea Betliar. Na väzbách kníh Knižnice kaštieľa v Betliari sa zachovalo 18 notovaných a 12 (+2) nenotovaných pergamenových väzieb z 12. až 15. storočia. Rukopisy rôzneho obsahu a proveniencie boli použité ako vrchný obal mladších kníh. Všetky notované pramene dokumentujú jednohlasný liturgický spev, tzv. cantus planus. V rámci edície boli po prvýkrát spoločne publikované notované a nenotované fragmenty. Paleografická a obsahová (liturgická a muzikologická) analýza zlomkov poukázala buď na transfer hudobných kódexov z miesta ich vzniku a používania (rukopisy z Čiech, Nemecka, Poľska) alebo na lokálne špecifiká domácich skriptorských dielní (spišské rukopisy).
VESELOVSKÁ, Eva (Ed.). The Image of Piety in Medieval Manuscripts in Slovakia and in Europe. Reviewed by Roman Hankeln and Vladimír Maňas. Bratislava : Institute of Musicology of the Slovak Academy of Sciences, 2021. 125 p. ISBN 978-80-89135-50-9.
Recenzovaný zborník z medzinárodnej konferencie The Image of Piety in Medieval Manuscripts in Slovakia and in Europe v anglickom a nemeckom jazyku publikoval 7 interdisciplinárnych štúdií. V centre pozornosti jednotlivých príspevkov stoja stredoveké materiály, konkrétne rukopisy a epigrafické pamiatky, ich obsah, tvorcovia a osudy. Tri štúdie z oblasti epigrafiky, kodikológie – paleografie a diplomatiky sa venujú špecifickým témam obrazu zbožnosti na príklade konkrétnych pamiatok z územia Slovenska (J. Šedivý, R. Luz) a z Rumunska (A. Papahagi). Muzikologické príspevky sa orientovali na tému zbožnosti z pohľadu analýzy vybranej časti hudobného repertoáru škandinávskeho Misála Rkp. 387 z Ústrednej knižnice SAV (R. Adamko – J. Bednáriková – Z. Zahradníková). Problematike komparatívneho spracovania a vyhodnotenia notovaných fragmentov sa venovali tri štúdie (Z. Czagány, G. Gilányi, E. Veselovská – J. Bednáriková). Hodnotenie procesov vzniku a používania stredovekých materiálov poukázalo na jednej strane na špecifickú silu šírenia transregionálnych prvkov a na strane druhej na schopnosť zachovať lokálne prvky zbožnosti v sledovaných lokalitách.
URBANCOVÁ, Hana – RUŠČIN, Peter – VESELOVSKÁ, Eva. Music for the Feast of Three Kings in Slovakia: from the Middle Ages to the 20th Century. Studies and Anthology = Hudba k sviatku Troch kráľov na Slovensku: od stredoveku po 20. storočie. Štúdie a antológia. Recenzenti: Jana Lengová, Anna Žilková. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV, 2021. 284 p. ISBN 978-80-89135-51-6, ISMN 979-0-9010032-7-9.
Výskum hudobného repertoáru k sviatku Troch kráľov priniesol prvý komplexný obraz tejto kultúrnej tradície na základe vyhodnotenia známych aj novoobjavených hudobných prameňov z obdobia od stredoveku po 20. storočie. Poskytuje nový pohľad na trojkráľovú hudbu z územia Slovenska v jej žánrových, štýlových a funkčných premenách. Mapuje hudobnú tradíciu z územia Slovenska, ktorá vznikala vo vzdelaneckom prostredí stredovekých kláštorov, neskôr sa presúvala do chrámového priestoru a vo svojom poslednom vývinom štádiu prenikala medzi široké vrstvy nositeľov tejto kultúry v mimochrámovom prostredí. Kolektívna monografia troch autorov v dvojjazyčnej slovensko-anglickej verzii približuje túto hudbu ako liturgický, príležitostný a obradovoobyčajový repertoár. Publikácia predstavuje unikátne spojenie viacerých historických foriem trojkráľovej hudby do podoby monografickej syntézy, súčasťou ktorej je antológia s pramenno-kritickým vydaním hudobného materiálu (gregoriánsky chorál, kancionálové duchovné piesne, pastorely, koledy).
LOMEN, Kristina. Tradičná piesňová kultúra Slovákov v Starej Pazove v Srbsku [The Traditional Song Culture of Slovakia in Stará Pazova, Serbia]. Recenzenti: Milina Sklabinská, Hana Urbancová. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV, 2021. 519 s., príl. CD. ISBN 978-80-89135-52-3.
Tradičná hudobná kultúra slovenských enkláv na Dolnej zemi po prechodnom období zníženého záujmu patrí v súčasnosti opäť k atraktívnym výskumným oblastiam. Výsledky najnovšieho výskumu sumarizuje monografia analyticko-syntetického typu. Po prvý raz predkladá komplexný obraz tradičnej piesňovej kultúry Slovákov v Starej Pazove (Vojvodina, Srbsko), v ktorom sa prelínajú historické, etnografické, etnomuzikologické, hudobnoteoretické a kultúrnoantropologické aspekty. Ťažiskom výskumu bola hudobná analýza, štýlové vyhodnotenie a žánrovo-druhová identifikácia piesňového repertoáru, s vyústením do interpretácie špecifických znakov minoritnej piesňovej kultúry. V súvislosti s genézou a špecifickými znakmi (pentatonika, ozdobný spev) autorka v práci nastoľuje viaceré hypotézy, ktoré vyhodnocuje z hľadiska ich relevantnosti, pričom k nim pristupuje v kombinácii tzv. emického a etnického prístupu. Monografia je modelovým príkladom štúdia piesňového repertoáru enklávneho spoločenstva.
Michal ŠČEPÁN: Tadeáš Salva. Život a dielo. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV, 2020, 248 s. ISBN 978-80-89135-47-9.
Monografia sumarizuje výsledky viacročného výskumu zameraného na zhodnotenie umeleckého prínosu jednej najoriginálnejších osobností slovenskej hudby 2. polovice 20. storočia. V národnom kontexte predstavuje prvú vedeckú monografiu venovanú autorovi generácie slovenskej hudobnej avantgardy. Zohľadňuje viaceré štýlové, historické a sociálno-kultúrne kontexty európskej hudby 20. storočia, ktoré ovplyvnili kompozičnú tvorbu skladateľa a jej štýlovú orientáciu. Práca je výsledkom interdisciplinárneho prístupu k spracovaniu profilu hudobného skladateľa z pohľadu hudobnej teórie a hudobnej historiografie. Prináša nové, doteraz nepublikované poznatky a fakty týkajúce sa osobného a profesijného života skladateľa, komplexné spracovanie hudobnej tvorby a jej teoretickú, štýlovú a sémantickú analýzu. Súčasťou monografie je chronologický zoznam Salvových hudobných kompozícií a obrazová príloha.
Notated Sources from Medieval Europe and Medieval Hungary : Transregional Research and Online Database Building. Eds. Eva Veselovská – Zsuzsa Czagány; recenzenti: Roman Hankeln, Hana Vlhová-Wörner. Bratislava ; Budapest : Institute of Musicology of the Slovak Academy of Sciences : Institute of Musicology, Research Centre for the Humanities, 2020. 101 p. ISBN 978-80-89135-48-6 Typ: FAI
Publikácia bola pripravená ako konferenčný zborník rovnomenného vedeckého workshopu, ktorý sa uskutočnil v Bratislave 24. októbra v roku 2017 v rámci bilaterálneho projektu medzinárodnej spolupráce Slovenskej a Maďarskej akadémie vied. Cieľom publikácie je prezentácia časti najnovších výsledkov výskumov stredovekej hudobnej kultúry v strednej Európe so zámerom podporiť koordinovaný a systematický medzinárodný výskum. Súčasťou publikácie sú vedecké príspevky zo 4 krajín (Slovensko, Maďarsko, Česká republika a Slovinsko), ktoré sa venujú najstarším fragmentárne zachovaným materiálom z Čiech (Jana Vozková), zo Slovinska (Jurij Snoj) a zo Slovenska (Janka Bednáriková), transregionálne identifikovaným fragmentom (Zsusza Czagány, Gabriella Gilányi), obsahovo špecifickým materiálom (Rastislav Adamko, Eva Veselovská, Rastislav Luz: Slovenský národný archív) a novovekým prameňom, ktoré vychádzajú zo stredovekej liturgickej tradície (Ágnes Papp).
Hana URBANCOVÁ (ed.): Žena v tradičnej hudobnej kultúre. Bratislava, Ústav hudobnej vedy, 2019. 200 s. ISBN 978-80-89135-42-4.
Zborník štúdií Žena v tradičnej hudobnej kultúre (2019) je výstupom projektu, ktorý po prvý raz otvoril problematiku rodových (gender) štúdií v slovenskej muzikológii v ucelenejšej podobe v spolupráci etnomuzikológie a hudobnej historiografie, so špeciálnym zameraním na hudobnú kultúru tradičného, predmoderného typu. Projekt sledoval účasť žien v tradičných hudobných kultúrach prostredníctvom vybraných kľúčových kategórií (osobnosti, hudobné/piesňové druhy a žánre, hudobná výchova, tradovanie a transmisia). Zborník prináša monografické rozpracovanie tém, ktoré sme vybrali z najnovšieho výskumu rodových štúdií v hudbe na Slovensku ako reprezentatívne. Obsahuje príspevky analyticko-syntetizujúceho zamerania, založené na štúdiu prameňov z vybraných období od stredoveku po súčasnosť. Zborník bol publikovaný ako piaty zväzok edície Studia ethnomusicologica.
Darina MÚDRA: Topografia hudby klasicizmu na Slovensku : z pohľadu kanonických vizitácií. I – III. Bratislava, VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2019. 1318 s. ISBN 978-80-224-1742-6.
Publikácia Dariny Múdrej je prvou prácou svojho druhu na Slovensku. Prvý diel tejto vedeckej monografie obsahuje rozsiahlu štúdiu s analyticko-hodnotiacim zameraním. Druhý diel prináša pramennú časť a obsahuje údaje z viac ako 1620 vizitácií (z toho 1650 mien hudobníkov, 1670 údajov o organoch a inštrumentároch chórov) a tiež súbor inventárov hudobnín a hudobných nástrojov doby. Tretí diel tvoria registre potrebné na operatívne využívanie pramennej databázy. Výnimočná hodnota publikácie spočíva v tom, že ponúka nový obraz hudobnej siete klasicizmu na Slovensku, odkrýva jej formovateľov, konkrétne prvky hudobnej praxe a ponúka pohľad na štruktúru a premeny dobového hudobného repertoáru. K najpríťažlivejším výsledkom výskumu patrí prvé celoplošné zmapovanie organov s údajmi o ich technickej výbave. Publikácia je zavŕšením predchádzajúcich hudobnohistorických syntéz Dariny Múdrej (1993, 1996, 2003) a má ambíciu stať sa základom pre ďalšiu generáciu syntéz dejín hudobnej kultúry epochy klasicizmu na Slovensku v kontexte stredoeurópskych dejín.
Jana LENGOVÁ: Stephanie Wurmbrand-Stuppachová (1849 − 1919) : Život, dielo, korešpondencia [Stephanie Wurmbrand-Stuppach (1849−1919) : Life, Work, Correspondence]. Bratislava, Ústav hudobnej vedy SAV, 2019. 248 s. ISBN 978-80-89135-41-7.
Vedecká biografia o klaviristke, skladateľke a spisovateľke Stephanie Wurmbrand-Stuppachovej, rodenej Vrabélyovej, vznikla ako výsledok viacročného pramenného výskumu a je prvou knižnou monografiou o málo známej osobnosti slovenských a stredoeurópskych hudobných dejín druhej polovice 19. storočia. Prináša mnohé nové poznatky biografického charakteru, dôkladnú štýlovú a sémantickú analýzu a nové hodnotenie hudobnej a literárnej tvorby umelkyne, prepis časti zachovanej korešpondencie, ako aj zoznam jej hudobného a literárneho diela s odkazom na archivovanie. Hudobno-významové súvislosti tvorby sa reflektujú objavným spôsobom v kontexte autobiografických momentov a mimohudobných podnetov. Skladateľkino tvorivé zameranie a uplatnenie sa skúma tiež z rodového aspektu a so zreteľom na dobové spoločenské konvencie a životný štýl meštianstva a šľachty. Monografia je pre svoj komplexný prístup, výklad a spracovanie problematiky významným prínosom k poznávaniu osobností hudobnej kultúry.
Peter RUŠČIN – Eva VESELOVSKÁ – Zlatica KENDROVÁ: Duchovná pieseň medzi písomnou a ústnou tradíciou. Bratislava, Ústav hudobnej vedy SAV, 2019. 363 s. ISBN 978-80-89135-36-3.
Monografia prináša analytický pohľad troch autorov na melodický materiál vybraných slovenských a nemeckých hymnologických prameňov 17. a 18. storočia. V popredí sú okrem iného širšie väzby tohto materiálu na vývoj orálnej tradície katolíckeho a evanjelického cirkevného spevu na území Slovenska. Súčasťou knihy je katalóg incipitov 261 nápevov duchovných piesní spevníkov Eliáša Mlynárových, Jána Glosia a publikovanej zbierky duchovných piesní nemeckého kantora Antona Ernesta Koppa z Banskej Štiavnice od Zlatice Kendrovej. Do záverečnej kapitoly knihy je zahrnutý prehľad incipitov českých duchovných piesní z 20 slovenských rukopisných prameňov obdobia 1657-1809, ktoré neboli prevzaté do kancionálov Cantus Catholici a Cithara Sanctorum. Autor kapitoly Peter Ruščin dopĺňa tento prehľad o edíciu 124 nápevov týchto piesní z našich rukopisných prameňov, ktoré sa zväčša odlišujú od melódií k tým istým textom v českých prameňoch.
Janka PETŐCZOVÁ (ed.): The Musical Sources of Spiš / Zips and Central Europe. Bratislava, Ústav hudobnej vedy SAV, 2018. 139 s. ISBN 978-80-89135-40-0.
Publikácia obsahuje štúdie k aktuálnej problematike súčasného muzikologického výskumu hudobných prameňov, zo zameraním na spišské rukopisy v kontexte stredoeurópskeho hudobnokultúrneho areálu. Jej základom sú príspevky z medzinárodnej muzikologickej konferencie „Pramene renesančnej a barokovej hudby na Spiši a v Európe / Sources of Renaissance and Baroque Music in Zips and in Europe“ (Svätý Jur, 2016), ktoré boli venované poľským, nemeckým a slovenským historickým prameňom rôzneho typu: teoretické traktáty, hymnologické pramene, pastorely, rukopisné tabulatúrne zborníky (pre lutnu, pre organ). Doplnené sú analýzami prameňov z 20. storočia, ktoré prinášajú nové poznatky k dejinám hudobného života vybraných slovenských miest (Bratislava, Prešov). Štúdie sú publikované v anglickom alebo nemeckom jazyku.
Eva VESELOVSKÁ, Rastislav ADAMKO, Janka BEDNÁRIKOVÁ: Stredoveké pramene cirkevnej hudby na Slovensku. Bratislava : Slovenská muzikologická spoločnosť – Ústav hudobnej vedy SAV, 2017, 279 s. ISBN 978-80-89135-38-7.
Cieľom publikácie Stredoveké pramene cirkevnej hudby na Slovensku je sprístupnenie najnovších vedeckých výskumov stredovekej hudobnej kultúry z územia Slovenska. Monografia autorského kolektívu Eva Veselovská – Rastislav Adamko – Janka Bednáriková predkladá najdôležitejšie poznatky a vyhodnotenia vzácnych stredovekých rukopisov z časového obdobia od druhej polovice 9. storočia do začiatku 16. storočia. Jedná sa o prvú reprezentatívnu publikáciu prameňov stredovekej hudobnej kultúry Slovenska. Kniha je vedeckým výstupom dlhoročných pramenných výskumov v slovenských knižničných, archívnych a muzeálnych inštitúciách v kontexte staršej literatúry a najnovších poznatkov. Spracované stredoveké pramene prezentujú fascinujúci obraz stredovekej hudobnej kultúry z územia Slovenska, ktorý bol napriek veľkým materiálnym stratám, bohatý a jedinečný.
Hana URBANCOVÁ: Vybrané kapitoly z dejín slovenskej etnomuzikológie. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV, 2016. 170 s. ISBN 978-80-89135-37-0.
Monografia nadväzuje na prvé syntetizujúce spracovanie dejín slovenskej hudobnej folkloristiky a etnomuzikológie zo začiatku 60. rokov 20. storočia. Na príklade piatich problémových okruhov približuje ťažiskové tematické a metodologické dominanty vo vývine vedného odboru na Slovensku od konca 19. storočia po súčasnosť. Jednotlivé okruhy sú spracované chronologicky tak, ako sa vyvíjala ich reflexia z pohľadu slovenských autorov, ale aj príslušníkov iných kultúr, ktorí sa venovali štúdiu tradičnej slovenskej ľudovej hudby a zásadným spôsobom ovplyvnili jej ďalší výskum (Bartók, Janáček, Plicka). Podobne ako v iných humanitných vedách aj v etnomuzikológii rekonštrukcia dejín vedného odboru pomáha definovať nielen podiel konkrétnej kultúry na rozvíjaní univerzálnej poznatkovej bázy, ale aj jej prínos v podobe jedinečného a špecifického poznania do medzinárodného kontextu. Publikácia je z tohto hľadiska ďalším príspevkom k dejinám etnomuzikológie z pohľadu jednej kultúrnej tradície.
Soňa BURLASOVÁ: Kapitoly o slovenskej ľudovej piesni. Bratislava, Ústav hudobnej vedy SAV, 2013. 296 s. ISBN 978-80-89135-30-1.
Cieľom publikácie je predstaviť v reprezentatívnom výbere štúdií prínos etnomuzikologičky a folkloristky Sone Burlasovej (nar. 1927) k výskumu slovenskej ľudovej piesne. Publikácia obsahuje 14 štúdií, ktoré mapujú výskumnú orientáciu tejto autorky z hľadiska výskumných tém, metodológie aj chronológie. Štúdie sú zoradené do šiestich blokov (piesňové druhy a žánre, regionálne štýly, etnické minority a ľudová pieseň, nositelia piesňovej tradície a úloha osobnosti, nová piesňová tvorba, ľudová pieseň v interetnickom kontexte). Výber zahrnuje štúdie tejto autorky z obdobia 1964 – 1990. Zámerom editorky Hany Urbancovej bolo sústrediť práce, ktoré pôvodne vyšli vo viacerých časopisoch a zborníkoch uverejnených na Slovensku aj v zahraničí, do jednej obsiahlej monografie.
Andrej ŠTAFURA: Historické organy stredného Gemera. Dejiny a dispozícia organov. Revúca : Quirinus, o.z., 2016, 80 s. ISBN 978-80-972541-0-0.
Publikácia prináša ucelený pohľad na historické organy stredného Gemera. Skúmaný región je v rámci publikácie identifikovaný s okresom Revúca. Jej ťažisko spočíva na histórii, dispozícii registrov a na základnom technickom opise predmetných nástrojov. Venuje sa len zachovaným historickým organom na podklade historických dobových prameňov. Nástroje sú spracované chronologicky podľa roku stavby, pričom rozsah spracovania je podmienený množstvom získaných archívnych dokumentov k jednotlivým nástrojom.
Jana LENGOVÁ (ed.): Hudba – výskum – kontexty. Zborník príspevkov z regionálnej konferencie venovanej 100. výročiu narodenia Františka Zagibu, usporiadanej 29. novembra 2012 v
Jelšave. (=Hudobná kultúra Gemera a Malohontu v kontextoch.) Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV v spolupráci s Quirinus, o.z., 2015, 164 s. ISBN 978-80-89135-33-2.
Zborník obsahuje 8 z celkovo 9 referátov prednesených na konferencii v Jelšave (2012) venovanej 100. výročiu narodenia a 35. výročiu úmrtia gemerského rodáka z Rožňavy, slovenského a rakúskeho hudobného historika Františka Zagibu (1912 –1977), ktorý svojimi vedeckými prácami obohatil domáci aj medzinárodný hudobnohistorický výskum. Úvodný príspevok je venovaný zhodnoteniu prínosu F. Zagibu do etnomuzikologického bádania (H. Urbancová). Ostatné príspevky prinášajú nové poznatky z výskumu hudobnej kultúry regiónu Gemera a Malohontu od stredovekých prameňov liturgickej hudby, cez problematiku hudobnej ikonografie, organológie, rukopisných zborníkov pre klávesové nástroje až po tlačené notované a nenotované kancionály duchovnej piesne (J. Kalinayová-Bartová, E. Veselovská, V. Bahýl, A. Štafura, A. Predmerská, P. Ruščin, J. Lengová).
Marianna BÁRDIOVÁ a kol.: Zdenko Mikula (1916 – 2012). Rád som žil a tvoril. Akadémia umení Banská Bystrica, 2015. 159 s. ISBN 978-80-89555-62-8.
Hudobný skladateľ a dirigent Zdenko Mikula je v hudobnej verejnosti známy predovšetkým ako autor pôsobivých zborových skladieb. Jeho skladateľský odkaz je však omnoho širší a rozmanitejší, preto sa kolektív autorov podujal pripraviť monografiu, ktorá prispeje k hlbšiemu poznaniu jeho života a tvorby v širších spoločensko-kultúrnych súvislostiach. Zvolil si koncepciu, ktorá poskytne záujemcom o skladateľovu tvorbu lepšiu a rýchlejšiu orientáciu v jednotlivých hudobných žánroch. Monografia je rozčlenená do siedmich kapitol. Po biografickej časti sú kapitoly venované vokálnej, inštrumentálnej, vokálno-inštrumentálnej a hudobnodramatickej tvorbe, ako aj zástoju ľudovej piesne v hudobných dielach. Obsahuje aj výberový prehľad podujatí venovaných skladateľovi, spomienkam devätnástich osobností ma neho a zoznam hudobnej tvorby. Monografia je venovaná 100. výročiu narodenia hudobného skladateľa Zdenka Mikulu v roku 2016.
Jana BELIŠOVÁ: Šun, Devla, šun tu man. Počúvaj ma, Bože, počúvaj. Rómske kresťanské piesne a príbehy. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV: Žudro, 2015. 166 s. ISBN 978-80-970748-3-8.
Kresťanská pastorácia v rómskych komunitách vniesla do života mnohých Rómov výrazné zmeny. Svoju novú, obnovenú, či prehĺbenú vieru a jej odraz v bežnom živote, komunikujú prostredníctvom piesní s náboženským obsahom, ale aj v osobných výpovediach. Publikácia má aplikovaný charakter, prináša rómske kresťanské piesne, ich notovú transkripciu, texty v rómskom jazyku, preklad do slovenského jazyka, rovnako aj výpovede o tom, ako viera v Boha zmenila ich životy. Očakávame praktické využitie v organizáciách a komunitách, ktoré sa angažujú v oblasti rómskej pastorácie, môžu ju využívať kňazi, pastori, učitelia, pracovníci s mládežou.
Jana LENGOVÁ (ed.): Prínos osobností pre rozvoj hudobnej kultúry Gemera a Malohontu. Zborník príspevkov z muzikologickej konferencie v Revúcej 1. decembra 2011. (=Hudobná kultúra Gemera a Malohontu v kontextoch.) Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV : Quirinus, o.z., 2014, 128 s. ISBN 978-80-89135-32-5.
Zborník z prvej regionálnej muzikologickej konferencie zameranej na hudobnú kultúru Gemera a Malohontu v Revúcej (2011) zahrnuje celkovo 9 príspevkov (J. Lengová, B. Banáry, A. Štafura, J. Aláč, Ľ. Pulišová, E. Kušnierová, A. Predmerská, V. Sedláková, E. Letňanová). Časť príspevkov sa zaoberá poprednými osobnosťami hudby, ktoré pochádzali z tohto regiónu a našli uplatnenie mimo neho (J. Farkaš, J. Kazamek, J. Letňan, F. Zagiba). Ďalšie referáty sú venované gemerským výtvarným pamiatkam od stredoveku po koniec 19. storočia, kontinuite regionálnych tradícií (Ľ. Vansa, Tisovský spevokol), významu pamäťových inštitúcií (hudobné pamiatky v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote), historickým organom a syntetickému pohľadu na novodobé dejiny hudby Gemera a Malohontu v ich základných kontúrach.
Jana BELIŠOVÁ – Zuzana MOJŽIŠOVÁ: O Del dživel. Boh žije. Kresťanské piesne Rómov na Slovensku. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV : Žudro, 2014. ISBN 978-80-970748-2-1.
Monografia obsahuje dve štúdie. Štúdia Zuzany Mojžišovej O viere a rómskych pesničkách sa venuje ľudským príbehom a rozprávaniam, spracovanými oral history. Štúdia Jany Belišovej Piesne a hudba Rómov v kresťanských spoločenstvách obsahuje analýzu textov a nápevov piesní, život piesní, ich miesto v náboženskom živote Rómov i vo všedných dňoch, o vplyvoch a regionálnych a denominačných odlišnostiach, ktoré sa prejavujú v piesňach s kresťanskou tematikou. Piesňová príloha obsahuje 90 rómskych piesní s kresťanskou tematikou. Výber piesní do prílohy zohľadňuje príslušnosť k jednotlivým cirkevným denomináciám, zastúpenie jednotlivých regiónov, v ktorých prebiehal výskum ako aj rôzny vznik piesní a ich štýlovú pestrosť.
Janka PETŐCZOVÁ: Hudba ako kultúrny fenomén v dejinách Spiša. Raný novovek. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV : Prešovský hudobný spolok Súzvuk, 2014. 384 s. ISBN 978-80-89188-40-6.
Vedecká monografia je výsledkom autorkinho dlhoročného základného výskumu hudobných a archívnych prameňov v strednej Európe v období novoveku. Kniha prináša nové poznatky k problematike evanjelických a. v. mestských kantorátov; mestských hudobných združení (Fraternitas Litteratorum a Collegium Musicum); mecenášstva a financovania hudobného života a k problematike evanjelických rodín a ich významu v dejinách hudby v spišských mestách v 16. a 17. storočí. Publikácia po prvý raz synteticky sumarizuje poznatky o hudobnej kultúre na Spiši v jej rôznych podobách a žánroch, konfesionálnych líniách a z multietnického aspektu. Predložené poznatky svedčia o existencii kvalitnej barokovej hudby na Spiši komponovanej domácimi hudobníkmi (Samuel Marckfelner, Georg/Juraj Wirsinger, Ján Šimrák/Johann Schimrack st.) aj o doteraz neznámych väzbách spišskej hudby na európsku hudobnú kultúru (organista Ján Šimrák/Johann Schimrack ml. zo Spišského Podhradia vo Vroclave). Súčasťou knihy sú čiernobiele i farebné reprodukcie historických dokumentov a notová príloha.
Marianna BÁRDIOVÁ: Ján Móry (1892-1978). Tatranský skladateľ a hotelier. Bratislava : Slovenská muzikologická asociácia : Ústav hudobnej vedy SAV, 2013. 264 s. ISBN 978-80-971440-6-7.
Ján Móry bol prvým operetným slovenským skladateľom, ktorého piesne, orchestrálne skladby a hudobnodramatické diela sa s úspechom hrávali v strednej Európe, vysielali sa v rozhlase a vydávali tlačou a na gramoplatniach aj v zahraničí. Ako učiteľ a riaditeľ Hudobnej školy v Spišskej Novej Vsi vychoval mnohých významných hudobníkov (skladatelia Ján Melkovič, Igor Dibák, akordeonista Vladimír Čuchran, dirigent Ondrej Lenárd) a napísal pre nich viacero skladieb. Napriek tomu sa v dejinách hudby o ňom zachovalo veľmi málo zmienok. Monografia sa snaží tieto medzery vyplniť a na pozadí príbehu jednej rodiny ukázať aj mladej generácii podoby a premeny života a osudov ľudí na Slovensku v 20. storočí. Okrem biografickej časti a kapitoly venovanej hudobnej tvorbe so 450 obrazovými dokumentmi je jej súčasťou aj zoznam hudobných diel s informáciami o ich deponovaní a signatúrami.
Peter RUŠČIN: Cantus Catholici a tradícia duchovného spevu na Slovensku. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV, 2012. 327s. ISBN 978-80-89135-29-5.
Spevník Cantus Catholici je jedným z kľúčových hudobných prameňov pre výskum staršej tradície duchovnej piesne na Slovensku. Okrem toho, že je sám o sebe jedinečným kancionálom s polyfunkčným zameraním (spev pri liturgii, príručka spevov k pobožnostiam, misijné zameranie), predstavuje syntézu prvej fázy vývoja katolíckeho cirkevného spevu s domácou tradíciou. Publikovaná monografia Petra Ruščina poukazuje na špecifickosť tejto tlače v kontexte dobovej kancionálovej produkcie a hľadá odpoveď na otázky koncepcie a originality, avšak aj aktuálnosti a reálného vplyvu tohto prameňa v našom prostredí. V centre pozornosti je prirodzený rozpor medzi intenciami autora kancionálu a ich naplnením v praxi. Kniha taktiež sumarizuje súčasné hymnologické a muzikologické poznatky o pôvode textov a nápevov piesní ako aj ich premenách v neskoršej tradícii cirkevného spevu katolíkov a ľudového duchovného spevu.
Jana BELIŠOVÁ: Bašav more bašav : o piesňach slovenských Rómov. Bratislava : Žudro : Ústav hudobnej vedy SAV, 2012. 230 s. ISBN 978-80-970748-1-4.
Monografia v piatich kapitolách približuje život rôznych vrstiev a žánrov rómskych piesní v historickom priereze aj v súčasnom období na území Slovenska. Jadro práce spočíva v pohľade na skrytú podobu rómskych piesní v intímnom prostredí rómskych rodín a menších rómskych komunít. Najdôležitejším zdrojom informácií boli vlastné terénne výskumy autorky, ktoré uskutočnila približne v 70 rómskych lokalitách na východnom a strednom Slovensku v rokoch 1988 – 2012. Monografia je doplnená piesňovou prílohou, fotografiami z výskumov, súpisom interpretov a lokalít.
Janka PETŐCZOVÁ (ed.): Ad honorem Richard Rybarič: zborník z muzikologickej konferencie Musicologica historica I. venovanej nedožitým 80. narodeninám Richarda Rybariča (1930-1989). Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV, 2011, 300 s. ISBN 978-80-89135-28-8.
Publikácia obsahuje 25 vedeckých štúdií a príspevkov, ktoré odzneli v máji 2010 v Bratislave na 1. ročníku konferencie Musicologica historica I., nazvanej „Ad honorem Richard Rybarič“ (organizátor: Ústav hudobnej vedy SAV). Príspevky sú zoradené podľa tematických okruhov, ktoré tvorili náplň vedeckého rokovania konferencie: 1. okruh informuje o osobnosti a vedeckej práci Dr. Richarda Rybariča, významného slovenského muzikológa; 2. okruh je venovaný problematike vývoja urbánnej hudobnej kultúry a v 3. okruhu sú predložené štúdie zamerané na výskum hudobnohistorických prameňov, ktoré sú základom vedeckého poznania v historickej muzikológii. Všetky príspevky obsahujú nemecké resumé. V zborníku sa nachádza 70 obrázkov a doslov, venovaný biografii a bibliografii Richarda Rybariča.
Markéta ŠTEFKOVÁ: O hudobnom čase. Bratislava : Divis Slovakia : Ústav hudobnej vedy SAV, 2011. 158 s. ISBN 978-80-89454-06-8.
Čo je čas všeobecne a hudobný čas zvlášť? – to je otázka, ktorú si autorka kladie na začiatku knihy a na ktorú nachádza odpoveď v Bergsonovom rozlišovaní medzi objektívnym a subjektívnym časom. Kniha reflektuje problém času v hudbe predovšetkým z hľadiska hudobnej interpretácie. Interpretačný uhol pohľadu na problematiku hudobného času sa týka tak roviny filozoficko-hermeneutickej, ako aj praktickej. Pri výklade jednotlivých problémov, ktoré sú sústredené do jednotlivých kapitol a jedného metaforického a jedného filozofického exkurzu, sa autorka konfrontuje s názormi významných autorov (Theodor Wiesengrund Adorno, Jürgen Uhde, Renate Wieland, Roger Scruton, Hermann Danuser, Hans Heinrich Eggebrecht, Jevgenij Iršai, Leoš Janáček, Miroslav Filip, Jozef Kresánek, Jaroslav Jiránek a ď.). Súčasťou knihy sú aj tri analytické exkurzy zamerané na komplexnú štrukturálnu analýzu a odhalenie podstaty organizácie časových vzťahov v dielach Schumanna, Bacha a Janáčka.
Vladimír FULKA: Ernst Theodor Amadeus Hoffmann: a jeho literárno-hudobná poetika. Bratislava : IRIS, 2011. 119 s. ISBN 978-80-89256-70-9.
Monografia Ernst Theodor Amadeus Hoffmann a jeho literárno-hudobná poetika predstavuje analýzu literárnych a kriticko-esejistických textov popredného predstaviteľa raného nemeckého literárneho romantizmu. Jeho texty sú však neodmysliteľnou súčasťou aj vznikajúceho hudobného romantizmu. Hoffmann bol na začiatku 19. storočia iniciátorom literárno-poetickej reflexie hudby, literárno-hudobnej poetiky, v ktorej sa hudba stáva ústrednou témou a hybným činiteľom literárneho textu. Hudba sa tak u Hoffmanna ale aj u ďalších nemeckých romantických literátov (napr. u R. Schumanna) ocitá vo významových sémantických kontextoch, ktoré vytvára jej literárna fikcia, príbeh, literárny obraz a básnická obraznosť, ako aj s ňou spojená esejistická a filozofická reflexia. E. T. A. Hoffmann sa stal iniciátorom literárno-básnickej fikcionalizácie hudby na ktorú nadviazali v 20. storočí Marcel Proust, Thomas Mann, Hermann Hesse a Althous Huxley. Táto literárno-hudobná poetika sa stáva v 2. polovici predmetom skúmania v hudobnej vede a estetike. Na výsledky týchto výskumov nadväzuje aj práca Ernst Theodor Amadeus Hoffmann a jeho literárno-hudobná poetika.
Jana LENGOVÁ (ed.): Vybrané štúdie k hudobným dejinám Bratislavy. Musicologica Slovaca et Europaea XXIII. Bratislava : Veda, Vydavateľstvo SAV a ÚHV SAV, 2006, 244 s. ISBN 978-80-224-0938-4, ISBN 80-224-0938-3.
Bratislava sa vyznačuje bohatými hudobnokultúrnymi tradíciami. Publikácia prináša príspevky zamerané na málo známe osobnosti hudby 19. a prvej polovice 20. storočia. Prezentuje nové poznatky o vojenskom kapelníkovi Josefovi Striczlovi (J. Lengová), Milanovi Lichardovi a jeho teórii slovenskej ľudovej piesne (H. Urbancová), bratislavských inscenáciách operiet Jána Móryho (M. Bárdiová), činnosti hudobnokultúrnych spolkov v medzivojnovom období (E. Kurajdová), korešpondencii hudobného kritika Jána Batku (J. Lengová, E. Szórádová) a vojenskom kapelníkovi Johannovi Zajitzovi (V. Katalinić). Publikácia je obohatením poznania vývinového procesu urbánnej hudobnej kultúry.