V siedmom diely edície Catalogus fragmentorum cum notis musicis medii aevi in Slovacia boli spracované najstaršie materiály Slovenského národného múzea – Múzea Betliar. Na väzbách kníh Knižnice kaštieľa v Betliari sa zachovalo 18 notovaných a 12 (+2) nenotovaných pergamenových väzieb z 12. až 15. storočia. Rukopisy rôzneho obsahu a proveniencie boli použité ako vrchný obal mladších kníh. Všetky notované pramene dokumentujú jednohlasný liturgický spev, tzv. cantus planus. V rámci edície boli po prvýkrát spoločne publikované notované a nenotované fragmenty. Paleografická a obsahová (liturgická a muzikologická) analýza zlomkov poukázala buď na transfer hudobných kódexov z miesta ich vzniku a používania (rukopisy z Čiech, Nemecka, Poľska) alebo na lokálne špecifiká domácich skriptorských dielní (spišské rukopisy).