Zborník štúdií Žena v tradičnej hudobnej kultúre (2019) je výstupom projektu, ktorý po prvý raz otvoril problematiku rodových (gender) štúdií v slovenskej muzikológii v ucelenejšej podobe v spolupráci etnomuzikológie a hudobnej historiografie, so špeciálnym zameraním na hudobnú kultúru tradičného, predmoderného typu. Projekt sledoval účasť žien v tradičných hudobných kultúrach prostredníctvom vybraných kľúčových kategórií (osobnosti, hudobné/piesňové druhy a žánre, hudobná výchova, tradovanie a transmisia). Zborník prináša monografické rozpracovanie tém, ktoré sme vybrali z najnovšieho výskumu rodových štúdií v hudbe na Slovensku ako reprezentatívne. Obsahuje príspevky analyticko-syntetizujúceho zamerania, založené na štúdiu prameňov z vybraných období od stredoveku po súčasnosť. Zborník bol publikovaný ako piaty zväzok edície Studia ethnomusicologica.

Cieľom publikácie je predstaviť v reprezentatívnom výbere štúdií prínos etnomuzikologičky a folkloristky Sone Burlasovej (nar. 1927) k výskumu slovenskej ľudovej piesne. Publikácia obsahuje 14 štúdií, ktoré mapujú výskumnú orientáciu tejto autorky z hľadiska výskumných tém, metodológie aj chronológie. Štúdie sú zoradené do šiestich blokov (piesňové druhy a žánre, regionálne štýly, etnické minority a ľudová pieseň, nositelia piesňovej tradície a úloha osobnosti, nová piesňová tvorba, ľudová pieseň v interetnickom kontexte). Výber zahrnuje štúdie tejto autorky z obdobia 1964 – 1990. Zámerom editorky Hany Urbancovej bolo sústrediť práce, ktoré pôvodne vyšli vo viacerých časopisoch a zborníkoch uverejnených na Slovensku aj v zahraničí, do jednej obsiahlej monografie.

Publikácia Dariny Múdrej je prvou prácou svojho druhu na Slovensku. Prvý diel tejto vedeckej monografie obsahuje rozsiahlu štúdiu s analyticko-hodnotiacim zameraním. Druhý diel prináša pramennú časť a obsahuje údaje z viac ako 1620 vizitácií (z toho 1650 mien hudobníkov, 1670 údajov o organoch a inštrumentároch chórov) a tiež súbor inventárov hudobnín a hudobných nástrojov doby. Tretí diel tvoria registre potrebné na operatívne využívanie pramennej databázy. Výnimočná hodnota publikácie spočíva v tom, že ponúka nový obraz hudobnej siete klasicizmu na Slovensku, odkrýva jej formovateľov, konkrétne prvky hudobnej praxe a ponúka pohľad na štruktúru a premeny dobového hudobného repertoáru. K najpríťažlivejším výsledkom výskumu patrí prvé celoplošné zmapovanie organov s údajmi o ich technickej výbave. Publikácia je zavŕšením predchádzajúcich hudobnohistorických syntéz Dariny Múdrej (1993, 1996, 2003) a má ambíciu stať sa základom pre ďalšiu generáciu syntéz dejín hudobnej kultúry epochy klasicizmu na Slovensku v kontexte stredoeurópskych dejín.

Vedecká biografia o klaviristke, skladateľke a spisovateľke Stephanie Wurmbrand-Stuppachovej, rodenej Vrabélyovej, vznikla ako výsledok viacročného pramenného výskumu a je prvou knižnou monografiou o málo známej osobnosti slovenských a stredoeurópskych hudobných dejín druhej polovice 19. storočia. Prináša mnohé nové poznatky biografického charakteru, dôkladnú štýlovú a sémantickú analýzu a nové hodnotenie hudobnej a literárnej tvorby umelkyne, prepis časti zachovanej korešpondencie, ako aj zoznam jej hudobného a literárneho diela s odkazom na archivovanie. Hudobno-významové súvislosti tvorby sa reflektujú objavným spôsobom v kontexte autobiografických momentov a mimohudobných podnetov. Skladateľkino tvorivé zameranie a uplatnenie sa skúma tiež z rodového aspektu a so zreteľom na dobové spoločenské konvencie a životný štýl meštianstva a šľachty. Monografia je pre svoj komplexný prístup, výklad a spracovanie problematiky významným prínosom k poznávaniu osobností hudobnej kultúry.

Publikácia prináša najnovšie výsledky pramenných výskumov stredovekých hudobných prameňov z najväčšej historickej školskej knižnice na Slovensku a v strednej Európe, z Knižnice evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Kežmarku. Je piatym zväzkom edície Catalogus fragmentorum cum notis musicis medii aevi in Slovacia. Monografia prináša analýzy, popisy a vyhodnotenie 36 stredovekých hudobných rukopisov z 12., 14. a najmä z 15. storočia, ktoré boli použité ako vrchný obal mladších kníh. Z obsahového hľadiska sa medzi stredovekými materiálmi nachádza 19 antifonárov, 6 graduálov, 3 sekvenciáre, 2 misály, 5 breviárov a jeden kancionál so zmiešaným hudobným materiálom. Paleografická a obsahová (liturgická a muzikologická) analýza rukopisov poukázala na fakt, že väčšina stredovekých notovaných pergamenových väzieb pochádza z územia Slovenska, najmä zo Spiša. Časť fragmentov pochádza zo západnej Európy (Nemecka, Poľska, Čiech, Moravy, Maďarska, Holandska – Belgicka). Monografia je v nemeckom a latinskom jazyku (katalóg) + slovenské resumé.

Monografia prináša analytický pohľad troch autorov na melodický materiál vybraných slovenských a nemeckých hymnologických prameňov 17. a 18. storočia. V popredí sú okrem iného širšie väzby tohto materiálu na vývoj orálnej tradície katolíckeho a evanjelického cirkevného spevu na území Slovenska. Súčasťou knihy je katalóg incipitov 261 nápevov duchovných piesní spevníkov Eliáša Mlynárových, Jána Glosia a publikovanej zbierky duchovných piesní nemeckého kantora Antona Ernesta Koppa z Banskej Štiavnice od Zlatice Kendrovej. Do záverečnej kapitoly knihy je zahrnutý prehľad incipitov českých duchovných piesní z 20 slovenských rukopisných prameňov obdobia 1657-1809, ktoré neboli prevzaté do kancionálov Cantus Catholici a Cithara Sanctorum. Autor kapitoly Peter Ruščin dopĺňa tento prehľad o edíciu 124 nápevov týchto piesní z našich rukopisných prameňov, ktoré sa zväčša odlišujú od melódií k tým istým textom v českých prameňoch.

V kritickej edícii hudobných prameňov Musica Scepusii Veteris vyšiel ôsmy zväzok druhej série, ktorá je venovaná doteraz nepublikovanej unikátnej hudbe organistu Jána Šimráka st. (Spišské Podhradie, 17. storočie). Tento zväzok obsahuje duchovný koncert pre veľké vokálno-inštrumentálne obsadenie, dva vokálne 4-hlasné zbory a dve pridané 4-hlasné kapely s generálnym basom. Edícia vychádza z dvoch odpisov skladby – jeden sa nachádza v tabulatúrnej partitúre (zapísaný v Ľubici, 30. júla 1641) a druhý nedatovaný, v hlasových zošitoch zachovaných v Levočskej evanjelickej zbierke hudobnín. V skladbe bol zhudobnený unikátny výber textu z troch žalmov (Ž. 82, 68 a 118) a jedného príslovia (Pr. 8). Publikácia obsahuje slovenskú a nemeckú verziu vedeckej štúdie k prameňu, faksimile, transkripciu a kritickú revíznu správu.

Publikácia obsahuje štúdie k aktuálnej problematike súčasného muzikologického výskumu hudobných prameňov, zo zameraním na spišské rukopisy v kontexte stredoeurópskeho hudobnokultúrneho areálu. Jej základom sú príspevky z medzinárodnej muzikologickej konferencie „Pramene renesančnej a barokovej hudby na Spiši a v Európe / Sources of Renaissance and Baroque Music in Zips and in Europe“ (Svätý Jur, 2016), ktoré boli venované poľským, nemeckým a slovenským historickým prameňom rôzneho typu: teoretické traktáty, hymnologické pramene, pastorely, rukopisné tabulatúrne zborníky (pre lutnu, pre organ). Doplnené sú analýzami prameňov z 20. storočia, ktoré prinášajú nové poznatky k dejinám hudobného života vybraných slovenských miest (Bratislava, Prešov). Štúdie sú publikované v anglickom alebo nemeckom jazyku.

Viac

V druhom čísle ročníka 2017 prinášame štúdiu Evy Ferkovej o aplikácii automatickej detekcie harmonických postupov na úpravy ľudových piesní, štúdiu Hany Urbancovej o účasti žien na zbere ľudových piesní v 19. storočí, príspevky Andreja Čepca o učebniciach hudby Johanny Rothovej a Kristiny Lomen o svadobných hudobných tradíciách Slovákov vo Vojvodine. Miriam Timková prezentuje piesne z repertoáru súčasníkov Evy Studeničovej. Záver čísla patrí recenziám a konferenčným správam.

Viac

Piaty zväzok Ethnomusicologicum (ed. Hana Urbancová, 2017) vychádza s odstupom dvanástich rokov od vydania dosiaľ posledného, štvrtého zväzku z roku 2005. K jeho obnoveniu viedol najmä zámer sprístupňovať najnovšie výsledky výskumu v oblasti tradičnej piesne a hudby spolu aj s možnosťou publikovania väčších materiálových príloh k jednotlivým štúdiám. Všetky príspevky piateho zväzku spája zameranie na tradičnú piesňovú kultúru, pričom v centre pozornosti sa nachádza problematika etnických minorít: Slovákov na Dolnej zemi a Rómov na Slovensku. Túto problematiku autori približujú v pohľade na hudobnoštýlovú stratifikáciu piesňového repertoáru, nositeľov tradície a historické pramene. Z obsahu piateho zväzku: Ťahavé žalostné piesne „phurikane giľa“ z repertoáru slovenských Rómov – hudobná analýza a kategórie hudobného štýlu (H. Urbancová), Rómska speváčka Anna Michalíková a odraz jej života v piesňach (J. Belišová), Piesňový  repertoár  Slovákov na Dolnej zemi v zápisoch Karola Plicku (M. Timková), Piesňová tradícia Slovákov v Starej Pazove (K. Lomen).