Publikácia približuje v pramennokritickom vydaní rozmanitosť slovenskej zborovej tvorby pre obsadenie miešaného zboru z obdobia rokov 1860 – 1918. Notová časť zahrnuje 35 zborových skladieb (J. L. Bella, K. Ruppeldt, Š. Fajnor, M. Lichard a i.). Základom muzikologickej časti je hudobnohistorická štúdia v rozsahu monografie. Okrem reflexie základných otázok vývoja slovenskej zborovej tvorby v druhej polovici 19. storočia ako dôležitého dobového fenoménu prináša hudobné profily jednotlivých tvorcov, vrátane hudobnohistorickej a sémantickej analýzy editovaných diel. Skúmanie pramennej bázy poukázalo na väzbu medzi multifunkcionalitou speváckych spolkov a charakterom zborovej tvorby, ktorá pozostávala z adaptácií pôvodných predlôh, úprav ľudových piesní a pôvodnej tvorby. Novou koncepciou, berúc do úvahy funkcionálnu aj umeleckú stránku skladieb, publikácia aktuálne prispieva k adekvátnejšiemu hodnoteniu slovenskej zborovej hudby 19. storočia a poskytuje notový materiál umelecko-interpretačnej praxi.

Tematický zborník Ethnomusicologicum VI prezentuje historickú etnomuzikológiu ako špecializáciu etablovanú v medzinárodnom kontexte a sprístupňuje čiastkové výsledky aktuálneho výskumu na Slovensku. Úvodná teoretickometodologická štúdia (H. Urbancová) je východiskom k prípadovým štúdiám, ktoré prinášajú príklady výskumu historických prameňov tradičného spevu z územia Slovenska a z prostredí slovenských enkláv v zahraničí. Dokladajú kľúčové vývinové etapy záznamu a dokumentácie tradičnej spevnosti od prvej polovice 19. do začiatku 21. storočia, pričom sa venujú najmä kategórii primárnych prameňov s hudobným a hudobno-slovesným, resp. hudobno-literárnym obsahom. Približujú ojedinelú notovanú zbierku s viacjazyčným repertoárom z prvej polovice 19. storočia (H. Urbancová), rekonštrukciu rukopisných piesňových zápisov Karola Plicku zo Záhoria (M. Timková), fenomén latentného repertoáru (K. Lomen) a kompozičné úpravy pre spevácke zbory ako súčasť hudobného folklorizmu (K. Gotthardtová).

Monografia sa zaoberá hudobným materiálom jednohlasnej liturgickej hudby (lat. cantus planus), ktorý bol určený na sviatky ženských svätíc v stredovekom Uhorsku (rukopisy z územia Slovenska alebo slovenskej proveniencie v zahraničí). Publikácia hodnotí a analyzuje špecifiká hudobnej praxe tohto repertoára a prezentuje základné transregionálne prvky a konkrétne príklady lokálnych špecifík tejto časti hudobnej kultúry. Z rukopisných prameňov z územia Slovenska boli spracované najvýznamnejšie kompletné rukopisy (Bratislavský misál I, Spišský graduál Juraja z Kežmarku z roku 1426, Nitriansky graduál, Bratislavský antifonár I, Bratislavský antifonár II, Bratislavský antifonár III, Bratislavský antifonár IV, Spišský antifonár). Súčasťou publikácie je antológia vybraných stredovekých spevov v modernej notácii, ktoré sú typické pre územie Slovenska v stredoveku (ťažiskové rukopisy z Bratislavy, Spišskej Kapituly, Nitry a Košíc.

Trojautorský kolektív spracoval v publikácii vydanej v edícii Slovenskej národnej knižnice Catalogus fragmentorum, Tomus III, vybranú skupinu liturgických zlomkov z Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice (všetky liturgické hudobné zlomky Literárneho archívu). Vyhodnotených bolo 77 stredovekých materiálov z časového obdobia od prvej polovice 11. do začiatku 16. storočia rôznej proveniencie. Recyklované zlomky boli použité vo svojej sekundárnej funkcii, vo forme obalov a väzieb. Viaceré materiály pochádzajú zo stredovekého Uhorska (Bratislava, Spiš, východné Slovensko, Veľký Varadín, františkáni, dominikáni) a reprezentujú jedinečné nálezy (Varadínsky antifonár, Bratislavský antifonár II). Početne sú zastúpené zlomky, ktoré pochádzajú z Čiech (česká notácia, prvky českej liturgickej tradície), resp. zo strednej Európy (bez možnosti bližšej lokalizácie).

V Brne, Znojme, Jihlave a Olomouci, štyroch najvýznamnejších moravských kráľovských mestách v predbelohorskom období, sa odohrávali mnohé politické, spoločenské a náboženské udalosti, ktorých neoddeliteľnou súčasťou bola hudba. Tieto mestá vo všeobecnosti patrili v období renesancie medzi hlavné centrá hudobnej kultúry. Najbohatšie hudobné tendencie možno pozorovať najmä v mestských farských kostoloch. Z týchto inštitúcií sa dodnes zachovala bohatá škála archívnych prameňov, vďaka ktorým je možné poskytnúť čitateľom odpovede na kľúčové otázky: Kto boli hlavné hudobné osobnosti tohto obdobia? Kde a pri akých príležitostiach sa v mestách zvyčajne počúvala hudba a aký konkrétny repertoár sa počas týchto podujatí predvádzal?

V rámci projektov APVV a Mobility bola vytvorená dcérska databáza s Knižnicou augustiniánov v Klosterneuburgu http://austriamanus.org, v rámci ktorej boli spracované notované zlomky, ktoré boli použité vo svojej sekundárnej funkcii ako “recyklované” materiály (makulatúry) na iných rukopisoch, tlačiach, inkunábulach alebo archívnych dokumentoch. Databáza je prepojená na celosvetový portál (sieť) stredovekých notovaných prameňov http://cantusindex.org. Do importu dát boli aktívne zapojení doktorandi a postdoktorandi Ústavu hudobnej vedy SAV, v. v. i. (H. Studeničová, E. Lazorík, V. Garajová).

Recenzovaný zborník z medzinárodnej konferencie The Image of Piety in Medieval Manuscripts in Slovakia and in Europe v anglickom a nemeckom jazyku publikoval 7 interdisciplinárnych štúdií. V centre pozornosti jednotlivých príspevkov stoja stredoveké materiály, konkrétne rukopisy a epigrafické pamiatky, ich obsah, tvorcovia a osudy. Tri štúdie z oblasti epigrafiky, kodikológie – paleografie a diplomatiky sa venujú špecifickým témam obrazu zbožnosti na príklade konkrétnych pamiatok z územia Slovenska (J. Šedivý, R. Luz) a z Rumunska (A. Papahagi). Muzikologické príspevky sa orientovali na tému zbožnosti z pohľadu analýzy vybranej časti hudobného repertoáru škandinávskeho Misála Rkp. 387 z Ústrednej knižnice SAV (R. Adamko – J. Bednáriková – Z. Zahradníková). Problematike komparatívneho spracovania a vyhodnotenia notovaných fragmentov sa venovali tri štúdie (Z. Czagány, G. Gilányi, E. Veselovská – J. Bednáriková). Hodnotenie procesov vzniku a používania stredovekých materiálov poukázalo na jednej strane na špecifickú silu šírenia transregionálnych prvkov a na strane druhej na schopnosť zachovať lokálne prvky zbožnosti v sledovaných lokalitách.

Výsledkom dlhoročného spracovania unikátneho rukopisu zo Škandinávie, ktorý sa dnes nachádza na Slovensku je pramenná edícia, ktorá bola publikovaná ako kolektívna monografia v nemeckom vydavateľstva Peter Lang. Publikácia Missale Notatum Lundense Pars Aestivalis : Results of Previous Research on the Source and Facsimilies (ed. R. Adamko) sprístupňuje odbornej ale i laickej verejnosti jedinečný stredoveký hudobný rukopis z prelomu 13. a 14. storočia, ktorý je dnes deponovaný v Ústrednej knižnici Slovenskej akadémie vied. Misál Rkp. 387 reprezentuje jediný, kompletne zachovaný hudobný liturgický rukopis z obdobia stredoveku zo Škandinávie. Dokumentuje liturgickú tradíciu diecézy v Lunde (dnešné Švédsko, diecéza bola založená v roku 1048 v rámci Dánskeho kráľovstva). Monografia obsahuje faksimilovú edíciu prameňa spolu s interdisciplinárnymi štúdiami kolektívu autorov (R. Adamko, J. Bednáriková, R. Luz, A. Sýkora, E. Veselovská, Z. Zahradníková), ktoré sa zaoberajú kódexom z hľadiska muzikológie, kodikológie, paleografie, liturgiky a všeobecnej histórie.

V ôsmom diely edície Catalogus fragmentorum cum notis musicis medii aevi in Slovacia sprístupňujeme pod názvom Catalogus fragmentorum medii aevi – Archivum Civitatis Cassoviensis najstaršie, stredoveké pramene Archívu mesta Košice. Stredoveké pergameny tvorili vrchný obal rôznych administratívnych písomností mesta Košice. V Archíve mesta Košice sa tieto cenné rukopisy zachovali z časového obdobia od konca 13. do začiatku 16. storočia. Košický zväzok edície Catalogus fragmentorum etc. sprístupňuje celkovo 42 stredovekých zlomkov, ktoré sú spracované vo forme vedeckých štúdií (notované i nenotované fragmenty) a dvoch samostatných, katalógových častí v latinsko-anglickej verzii. Oba katalógy dopĺňajú registre (podľa typu notácie, rukopisu, predpokladanej proveniencie, písma, datovania a incipitový register). Väčšina stredovekých hudobnín pochádza zo skriptórií z územia dnešného Slovenska, prípadne Maďarska alebo Rumunska (stredoveké Uhorsko: najmä Spiš, Šariš, Sedmohradsko). V celoslovenskom meradle sa jedná o mimoriadne kompaktný materiál, v rámci ktorého boli identifikované viaceré spoločné skupiny fragmentov z pôvodne jedného kódexu.

V siedmom diely edície Catalogus fragmentorum cum notis musicis medii aevi in Slovacia boli spracované najstaršie materiály Slovenského národného múzea – Múzea Betliar. Na väzbách kníh Knižnice kaštieľa v Betliari sa zachovalo 18 notovaných a 12 (+2) nenotovaných pergamenových väzieb z 12. až 15. storočia. Rukopisy rôzneho obsahu a proveniencie boli použité ako vrchný obal mladších kníh. Všetky notované pramene dokumentujú jednohlasný liturgický spev, tzv. cantus planus. V rámci edície boli po prvýkrát spoločne publikované notované a nenotované fragmenty. Paleografická a obsahová (liturgická a muzikologická) analýza zlomkov poukázala buď na transfer hudobných kódexov z miesta ich vzniku a používania (rukopisy z Čiech, Nemecka, Poľska) alebo na lokálne špecifiká domácich skriptorských dielní (spišské rukopisy).