V Brne, Znojme, Jihlave a Olomouci, štyroch najvýznamnejších moravských kráľovských mestách v predbelohorskom období, sa odohrávali mnohé politické, spoločenské a náboženské udalosti, ktorých neoddeliteľnou súčasťou bola hudba. Tieto mestá vo všeobecnosti patrili v období renesancie medzi hlavné centrá hudobnej kultúry. Najbohatšie hudobné tendencie možno pozorovať najmä v mestských farských kostoloch. Z týchto inštitúcií sa dodnes zachovala bohatá škála archívnych prameňov, vďaka ktorým je možné poskytnúť čitateľom odpovede na kľúčové otázky: Kto boli hlavné hudobné osobnosti tohto obdobia? Kde a pri akých príležitostiach sa v mestách zvyčajne počúvala hudba a aký konkrétny repertoár sa počas týchto podujatí predvádzal?

V rámci projektov APVV a Mobility bola vytvorená dcérska databáza s Knižnicou augustiniánov v Klosterneuburgu http://austriamanus.org, v rámci ktorej boli spracované notované zlomky, ktoré boli použité vo svojej sekundárnej funkcii ako “recyklované” materiály (makulatúry) na iných rukopisoch, tlačiach, inkunábulach alebo archívnych dokumentoch. Databáza je prepojená na celosvetový portál (sieť) stredovekých notovaných prameňov http://cantusindex.org. Do importu dát boli aktívne zapojení doktorandi a postdoktorandi Ústavu hudobnej vedy SAV, v. v. i. (H. Studeničová, E. Lazorík, V. Garajová).

Recenzovaný zborník z medzinárodnej konferencie The Image of Piety in Medieval Manuscripts in Slovakia and in Europe v anglickom a nemeckom jazyku publikoval 7 interdisciplinárnych štúdií. V centre pozornosti jednotlivých príspevkov stoja stredoveké materiály, konkrétne rukopisy a epigrafické pamiatky, ich obsah, tvorcovia a osudy. Tri štúdie z oblasti epigrafiky, kodikológie – paleografie a diplomatiky sa venujú špecifickým témam obrazu zbožnosti na príklade konkrétnych pamiatok z územia Slovenska (J. Šedivý, R. Luz) a z Rumunska (A. Papahagi). Muzikologické príspevky sa orientovali na tému zbožnosti z pohľadu analýzy vybranej časti hudobného repertoáru škandinávskeho Misála Rkp. 387 z Ústrednej knižnice SAV (R. Adamko – J. Bednáriková – Z. Zahradníková). Problematike komparatívneho spracovania a vyhodnotenia notovaných fragmentov sa venovali tri štúdie (Z. Czagány, G. Gilányi, E. Veselovská – J. Bednáriková). Hodnotenie procesov vzniku a používania stredovekých materiálov poukázalo na jednej strane na špecifickú silu šírenia transregionálnych prvkov a na strane druhej na schopnosť zachovať lokálne prvky zbožnosti v sledovaných lokalitách.

Výsledkom dlhoročného spracovania unikátneho rukopisu zo Škandinávie, ktorý sa dnes nachádza na Slovensku je pramenná edícia, ktorá bola publikovaná ako kolektívna monografia v nemeckom vydavateľstva Peter Lang. Publikácia Missale Notatum Lundense Pars Aestivalis : Results of Previous Research on the Source and Facsimilies (ed. R. Adamko) sprístupňuje odbornej ale i laickej verejnosti jedinečný stredoveký hudobný rukopis z prelomu 13. a 14. storočia, ktorý je dnes deponovaný v Ústrednej knižnici Slovenskej akadémie vied. Misál Rkp. 387 reprezentuje jediný, kompletne zachovaný hudobný liturgický rukopis z obdobia stredoveku zo Škandinávie. Dokumentuje liturgickú tradíciu diecézy v Lunde (dnešné Švédsko, diecéza bola založená v roku 1048 v rámci Dánskeho kráľovstva). Monografia obsahuje faksimilovú edíciu prameňa spolu s interdisciplinárnymi štúdiami kolektívu autorov (R. Adamko, J. Bednáriková, R. Luz, A. Sýkora, E. Veselovská, Z. Zahradníková), ktoré sa zaoberajú kódexom z hľadiska muzikológie, kodikológie, paleografie, liturgiky a všeobecnej histórie.

V ôsmom diely edície Catalogus fragmentorum cum notis musicis medii aevi in Slovacia sprístupňujeme pod názvom Catalogus fragmentorum medii aevi – Archivum Civitatis Cassoviensis najstaršie, stredoveké pramene Archívu mesta Košice. Stredoveké pergameny tvorili vrchný obal rôznych administratívnych písomností mesta Košice. V Archíve mesta Košice sa tieto cenné rukopisy zachovali z časového obdobia od konca 13. do začiatku 16. storočia. Košický zväzok edície Catalogus fragmentorum etc. sprístupňuje celkovo 42 stredovekých zlomkov, ktoré sú spracované vo forme vedeckých štúdií (notované i nenotované fragmenty) a dvoch samostatných, katalógových častí v latinsko-anglickej verzii. Oba katalógy dopĺňajú registre (podľa typu notácie, rukopisu, predpokladanej proveniencie, písma, datovania a incipitový register). Väčšina stredovekých hudobnín pochádza zo skriptórií z územia dnešného Slovenska, prípadne Maďarska alebo Rumunska (stredoveké Uhorsko: najmä Spiš, Šariš, Sedmohradsko). V celoslovenskom meradle sa jedná o mimoriadne kompaktný materiál, v rámci ktorého boli identifikované viaceré spoločné skupiny fragmentov z pôvodne jedného kódexu.

V siedmom diely edície Catalogus fragmentorum cum notis musicis medii aevi in Slovacia boli spracované najstaršie materiály Slovenského národného múzea – Múzea Betliar. Na väzbách kníh Knižnice kaštieľa v Betliari sa zachovalo 18 notovaných a 12 (+2) nenotovaných pergamenových väzieb z 12. až 15. storočia. Rukopisy rôzneho obsahu a proveniencie boli použité ako vrchný obal mladších kníh. Všetky notované pramene dokumentujú jednohlasný liturgický spev, tzv. cantus planus. V rámci edície boli po prvýkrát spoločne publikované notované a nenotované fragmenty. Paleografická a obsahová (liturgická a muzikologická) analýza zlomkov poukázala buď na transfer hudobných kódexov z miesta ich vzniku a používania (rukopisy z Čiech, Nemecka, Poľska) alebo na lokálne špecifiká domácich skriptorských dielní (spišské rukopisy).

Výskum hudobného repertoáru k sviatku Troch kráľov priniesol prvý komplexný obraz tejto kultúrnej tradície na základe vyhodnotenia známych aj novoobjavených hudobných prameňov z obdobia od stredoveku po 20. storočie. Poskytuje nový pohľad na trojkráľovú hudbu z územia Slovenska v jej žánrových, štýlových a funkčných premenách. Mapuje hudobnú tradíciu z územia Slovenska, ktorá vznikala vo vzdelaneckom prostredí stredovekých kláštorov, neskôr sa presúvala do chrámového priestoru a vo svojom poslednom vývinom štádiu prenikala medzi široké vrstvy nositeľov tejto kultúry v mimochrámovom prostredí. Kolektívna monografia troch autorov v dvojjazyčnej slovensko-anglickej verzii približuje túto hudbu ako liturgický, príležitostný a obradovoobyčajový repertoár. Publikácia predstavuje unikátne spojenie viacerých historických foriem trojkráľovej hudby do podoby monografickej syntézy, súčasťou ktorej je antológia s pramenno-kritickým vydaním hudobného materiálu (gregoriánsky chorál, kancionálové duchovné piesne, pastorely, koledy).

Tradičná hudobná kultúra slovenských enkláv na Dolnej zemi po prechodnom období zníženého záujmu patrí v súčasnosti opäť k atraktívnym výskumným oblastiam. Výsledky najnovšieho výskumu sumarizuje monografia analyticko-syntetického typu. Po prvý raz predkladá komplexný obraz tradičnej piesňovej kultúry Slovákov v Starej Pazove (Vojvodina, Srbsko), v ktorom sa prelínajú historické, etnografické, etnomuzikologické, hudobnoteoretické a kultúrnoantropologické aspekty. Ťažiskom výskumu bola hudobná analýza, štýlové vyhodnotenie a žánrovo-druhová identifikácia piesňového repertoáru, s vyústením do interpretácie špecifických znakov minoritnej piesňovej kultúry. V súvislosti s genézou a špecifickými znakmi (pentatonika, ozdobný spev) autorka v práci nastoľuje viaceré hypotézy, ktoré vyhodnocuje z hľadiska ich relevantnosti, pričom k nim pristupuje v kombinácii tzv. emického a etnického prístupu. Monografia je modelovým príkladom štúdia piesňového repertoáru enklávneho spoločenstva.

Publikácia bola pripravená ako konferenčný zborník rovnomenného vedeckého workshopu, ktorý sa uskutočnil v Bratislave 24. októbra v roku 2017 v rámci bilaterálneho projektu medzinárodnej spolupráce Slovenskej a Maďarskej akadémie vied. Cieľom publikácie je prezentácia časti najnovších výsledkov výskumov stredovekej hudobnej kultúry v strednej Európe so zámerom podporiť koordinovaný a systematický medzinárodný výskum. Súčasťou publikácie sú vedecké príspevky zo 4 krajín (Slovensko, Maďarsko, Česká republika a Slovinsko), ktoré sa venujú najstarším fragmentárne zachovaným materiálom z Čiech (Jana Vozková), zo Slovinska (Jurij Snoj) a zo Slovenska (Janka Bednáriková), transregionálne identifikovaným fragmentom (Zsusza Czagány, Gabriella Gilányi), obsahovo špecifickým materiálom (Rastislav Adamko, Eva Veselovská, Rastislav Luz: Slovenský národný archív) a novovekým prameňom, ktoré vychádzajú zo stredovekej liturgickej tradície (Ágnes Papp).

Publikácia Catalogus fragmentorum cum notis musicis medii aevi e civitate Trenchini prináša najnovšie poznatky interdisciplinárnych výskumov najstarších prameňov hudobnej kultúry z územia Slovenska. Monografia je šiestym zväzkom edície Catalogus fragmentorum cum notis musicis medii aevi in Slovacia, ktorú vydáva ÚHV SAV od roku 2008.Práca v anglickom jazyku s rozsiahlym slovenským záverom spracúva stredoveké pramene hudobnej kultúry zo Štátneho archívu v Trenčíne, ktoré sa zachovali ako vrchné obaly mestských protokolov. Publikácia prináša detailnú analýzu a vyhodnotenie vzácnych liturgických rukopisov zo 14. až začiatku 16. storočia (11 antifonárov, 8 graduálov, 1 breviár, 1 misál). Pramene sú spracované vo forme komplexných interdisciplinárnych štúdií (historické predpoklady, kodikologicko-paleografická analýza, hudobno-paleografická analýza, hudobno-liturgická analýza), ktoré dopĺňa katalóg rukopisov v latinskom jazyku. Všetky zachované materiály dokumentujú hudobné dedičstvo jednohlasného liturgického spevu, tzv. gregoriánskeho chorálu (lat. cantus planus).